je pre nás ťažká. Lebo odišiel. Len tak, náhle, bez rozlúčky...Ani som mu nestihla na narodeniny, ktoré práve oslavoval, zablahoželať a popriať veľa ďalších, krásnych rokov...a objať ho. To už nestihnem.
Už len „POSLEDNÉ ZBOHOM“....a zostane rozbité srdce, ktoré ešte nechce prijať, že kamarát, priateľ, kolega a človek, ktorý ma vždy volal „šéfka“, sa už do školy nevráti. Bol to nielen učiteľ, kolega, ale hlavne priateľ, na ktorého sa vždy dalo spoľahnúť, ktorý bol vždy zodpovedný, kamarátsky, obetavý a plný nápadov. Ktorému úprimne záležalo na žiakoch, rozdával sa vždy naplno a keď karhal, tak s láskou.
Mal v srdci niečo jedinečné, vzácne, hodné Boha. Dokazoval to prípravami na Pôstne výzvy, na Nočné adorácie, aj cez hru na gitaru v Križiakoch, v práci s ozvučovacou technikou na školských omšiach... Jeho nezabudnuteľné budú aj športové aktivity, prípravy Olympijských dní, súťaží, Dievčenskej futbalovej DilongLigy...
Ľubko, zostáva po tebe prázdne miesto v zborovni, v telocvični, za katedrou v deviatke a oči plné sĺz v očiach všetkých žiakov, ktorých si učil ... ZOSTÁVA TU KUS TEBA V KAŽDOM Z NÁS...SME JEDEN TÍM...
Ťažko sa bude dať usmievať ďalšie dni a viem, aké dôležité je pre nás, ktorí sme tu v spomienkach zostali, prežiť smútok, ktorý človek cíti. Nepopierať ho. Plakať, smútiť. Lebo sú veci medzi nebom a zemou, ktoré ešte nechápeme. Nechápeme, prečo neboli naše modlitby za jeho uzdravenie alebo zázrak vyslyšané. Dôležité je, čo vidí Boh.
Aký balzam pre nás všetkých v škole je vedieť, že nebo skutočne existuje, že sa tam raz všetci stretneme.
Môj obľúbený Dávidov žalm nech nás všetkých naplní pokojom: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.
Ľubkov život Boh už naplnil až po okraj. Jeho miska váh “dobrých skutkov“ tam hore je určite vysoko. Ďakujem ti za všetkých nás, pedagógov, zamestnancov i žiakov a rodičov za všetky odrobené roky v škole pre deti. Nech Pán požehná tvoju námahu za dielo, ktoré si zasieval v katolíckej škole. Všetky kondolenčné podpisy a želania vyslovujú úprimne „ďakujeme“.
Odpočívaj v pokoji.
S láskou Eva „šéfka“ a celý kolektív ZŠ s MŠ R. Dilonga
Ježiš mu povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedal mu: „Áno, Pane, ja som uveril, že ty si Mesiáš, Boží Syn.“
