Dychtivosť za zážitkami a vnímanie krás prírody si nenechávajú ujsť nadšení a zanietení turisti z turistického krúžku. Ani zima, sneh, fujavica a hmly ich neodrádzajú a vrhajú sa po poznávaní známych, ale pre niektorých ešte nenavštívených miest. Dôkazom týchto skutočností je absolvovaný výstup počas ešte zasneženej decembrovej soboty na rozhľadňu v Tvrdošíne. Počasie bolo pravé zimné a mrazivé, čo ich poháňalo vpred za cieľom.
Medzitým využili svoje digitálne zručnosti a zvečnili tak množstvo zaujímavých záberov. Po prebrodení sa v niekoľko centimetrovom snehu sa dostali k rozhľadni odkiaľ bolo možné vidieť bližšie i vzdialenejšie okolie. Po krátkom občerstvení a fotografovaní sa rezkým krokom vracali späť, kde ich v meste očakávalo zotmenie. Nič však nezabránilo v dobrom pocite z absolvovaného výstupu.
Druhý už o niečo náročnejší výstup sa realizoval po Vianociach a vianočnom oddychu. V sobotu 14.01.2023 v skorých ranných hodinách sa skupinka Dilongových turistov odviezla do Oravskej Polhory, kde od básnikovej horárne začal ich sen o zimnej túre na Babiu horu. Spočiatku sa cesta zdala skôr jarná ako zimná, avšak po niekoľko kilometrovom stúpaní sa príroda začínala podobať na január. Sneh sa síce nesypal, ale čo z neho zostalo z utorkového sneženia stačilo na polmetrové brodenie sa. Výhľady zahaľovala hmla, avšak ani to nebol dôvod na vrátenie sa. Každý vlastným tempom zdolával stúpania so zastávkami na občerstvenie a získanie foto záznamov. Cesta išla "od nohy" :D . Prvým prekvapením bolo, že z hmly a okolitých zamrznutých, sibírsky vyzerajúcich stromov sa ukázal cieľ aj s inými, prevažne poľskými turistami. Najväčším prekvapením, citujem: " zázrakom" bolo zmiznutie hmly na pár minút a predstavenie tak krás obklopujúcich Babiu horu. Nechýbala spoločná fotografia s mierne zamrznutými úsmevmi, ale s horúcimi srdcami. Cesta späť išla jedna Hviezdoslavova báseň. Plní zážitkov, kvalitnej únavy sa tešia na ďalšie výpravy.
Píše sa 21.január 2023, 7:00 hod. a na autobusovej stanici Trstená sa zbieha známa turistická skupina Dilongáčov. Pre skompletizovanie skupiny bola potreba nečakaného budíka, ale to nebránilo vydať sa za zážitkami na Tatliakovu chatu. Keďže to bol týždeň výdatného sneženia, tak aj cesta k cieľu bola dláždená snehovou pokrievkou, ktorú si títo nadšenci museli ,ako prví tohodenní turisti, vyšľapať, a tak vytvoriť lepšie podmienky pre iných. Výstup nepatril k tým výrazne náročným, ale v zimnom období vie potrápiť. V samotnom cieli sa síce majestátne hory schovávali za hmlou, avšak zimnej turistickej idylke to postačovalo. Horúci čaj, dobré jedlo a veselá nálada ich sprevádzala počas celej túry. Nechýbalo opäť ani foto a video na zdokumentovanie tejto snehovej scenérie. S dobrým pocitom a nádielkami zážitkov sú pripravení na ďalšie poznávanie.
