Mohli by sme začať aj láskou k múdrosti a vzdelávaniu. To je naším najhlbším prianím, vybudovať ju u deti, ktoré nám zverujete. Adaptácia detí na základnú školu je v mnohých prípadoch náročné obdobie. Dôležitú úlohu tu zohráva predovšetkým rodič, ktorý to musí ustáť a nerozladiť sa. Mal by byť pevným prístavom pre dieťa, ktoré vstupuje do nepoznaného a môže cítiť úzkosť a strach.
Dieťa ide do prvej triedy s očakávaním, že je najlepší a tam zistí, že tých najlepších je tam dvadsať. Preto je dôležité upozorňovať na dobré stránky dieťaťa. Kvalita a rýchlosť adaptácie vyplýva z osobnosti dieťaťa, či je extrovert, introvert, utiahnuté, extrémne separované, ako zvládalo adaptáciu v škôlke. To sú faktory, ktoré nám veľa povedia, čo môžeme očakávať.
Ako ale pripraviť dieťa na túto veľkú zmenu, kedy bude chodiť do školy pravidelne, každý deň, bude mať povinnosti a pod.?
- Dieťa by malo spať 12 hodín. Je vhodné nastaviť režim už ku koncu prázdnin, postupne jemne posúvať čas skoršieho spánku a skoršieho budenia.
- Je vhodné trvať na ukončení činnosti, uprataní hračiek. Mnohokrát na to zabúdame, dieťa je slabo koncentrované, ale dá sa to cvičiť a naučiť. Využívame kľudný láskavý hlas, ale zároveň sme dôsledný a rázny. Nezabúdame, že pre dieťa sme stále vzorom. Nesúdi nás či niečo robíme správne alebo nesprávne. Jednoducho len odpozoruje naše správanie.
- Ideálnym prípadom je ísť sa prechádzať okolo školy, kde dieťa nastúpi a rozprávať mu naše milé zážitky zo školských čias.
- Hra nekončí. Hrajú sa aj dospelí, a tiež aj deti ktoré nastupujú do prvej triedy. Aj keď je dôležité ustrážiť si pravidlá – najprv úlohy, potom hra. Treba pripomenúť, že hra je veľmi dôležitá súčasť života aj v tomto období. U úzkostlivých detí je vhodné vziať si do školy niečo malé, niečo čo mu bude pripomínať pocit istoty z domova. Určite to nesmie byť nič drahé, cenné, veľké, zvukové a pod. Je vhodné dohodnúť sa s vyučujúcim, kedy si môže dieťa túto drobnosť mať so sebou. Napr. v kritické pondelky, cez prestávky,... Dieťa sa zároveň učí dodržiavať pravidlá a spríjemní mu to pobyt v škole, či uľahči adaptáciu. Aj my si do práce nosíme šáločky na kávu, fotografie najbližších a pod.
- Čo povie učiteľ, to je sväté. S tým treba počítať a brať dieťa vážne.
- Dieťa môže po nástupe do školy pociťovať napätie, duševnú únavu, ľútosť. Či má dieťa bolesti hlavy, bruška, kritický pondelok,... To, ako to prebieha po škole doma by mal vedieť aj vyučujúci. Niet nad spoluprácu s rodičom. Ak je dieťa plačlivé, odmieta jesť, nechce ísť do školy, je neurotické, určite to netreba odkladať až to prejde do ťažkých neuróz. Je vhodné vyhľadať psychológa, resp. si pýtať radu čo ďalej v škole.
- Je možne, že dieťa po príchode zo školy bude doma vzdorovať. Je to preto, lebo potrebuje zo seba dostať von napätie. V škole sa drží, ovláda a doma sa uvoľní. Tak ako to niekedy máme my dospelí. Až na to, že my to vieme svojou vôľou ovládnuť a využiť kompenzačné mechanizmy. Dieťa túto schopnosť ešte nemá vybudovanú. Dajme mu pochopenie a podporme ho pohybom, športom, prechádzkou,...
- Rodič nemôže byť perfekcionista a mal by oceniť každú snahu dieťaťa.
- S úlohami pomáhame, ale POZOR – nerobíme ich za deti! Je tu tenká hranica. Pre dieťa sme predovšetkým psychickou podporou, dozrieme nad plnením úloh, ale nedávame dieťaťu odmeny za to. Inak by sme si vybudovali problém.
- Snažíme sa ustáť náš stres z práce a neprenášať ho k nezdarom dieťaťa. Každé dieťa zvládne školu. Záleží na rodičovi, či je excelentný.
- Je nevhodné zahltiť dieťa krúžkami od pondelka do piatku. Dieťa v období adaptácie potrebuje kompenzovať napätie a tlak zo školy voľnou hrou doma. Potrebuje mať čas uvoľniť sa. Najnovšie výskumy hovoria o tom, že naše deti nie sú vyhrané. Keď krúžok, tak maximálne 1x za týždeň a aktivitu, o ktorú má dieťa záujem.
- Najvhodnejšie je dať dieťa na krúžok od 2.polroka, po adaptácii na školu. Ale je to individuálne. Nemusí to byť problém, predovšetkým ak sa dieťa činnosti venovalo už počas škôlky.
- Určite nevyberáme krúžky, o ktoré dieťa nemá záujem a je to len prianie rodičov.
- Podporujeme u dieťaťa sebavedomie, že je silný hrdina a zvládne to. Vyzdvihujeme u neho silné stránky. Vyhýbame sa vetám typu: „Tvoj brat to v tomto období už vedel.“ A pod. Nevyťahujeme na dieťa to čo nevie. Nezaťahujeme do rozhovorov stravovanie, vety typu: „Ak sa nenavečeriaš, zajtra ťa kamaráti predbehnú.“ A pod. Podporujeme ZDRAVÉ sebavedomie.
- Učíme sa každodenným pravidelným povinnostiam, nie dlhším ako 1 hodinu. Dieťa si vytvorí návyk, že sa ide učiť s rodičom. Na vytvorení návyku trváme minimálne 1.polrok. Snažíme sa byť trpezlivý, aj keď sa dieťaťu nedarí. Podporujeme ho. Dieťa sa neučí len písmenka alebo krásne vlnovky, ale predovšetkým správnym návykom UČIŤ SA.
- Úlohy robíme v rituáloch – každý deň za rovnakým stolom, v rovnakom čase. Dieťa potrebuje mať čas aj pre seba. Ideálny čas, kedy je dieťa oddýchnuté ale ešte je aj čulé je medzi 16:00 – 18:00 hod.
- Medzi krúžkom a domácimi úlohami by malo mať dieťa pauzu. Malo by sa tam pohrať. Ale POZOR! Nie pred TV, na pc alebo na telefóne. Tu dieťa nenájde tak kvalitné rozptýlenie ako potrebuje.
- Nebojíme sa prijať pomoc s domácimi úlohami v družine a iných organizáciách. Ak to vyhovuje všetkým zúčastneným stranám vrátane dieťaťa. Dieťa sa tak učí samostatnosti a zodpovednosti.
Nástupom do školy sa mení nielen náš denný režim, ale aj dieťa a predovšetkým potrebujeme zmeniť seba. Byť viac empatický a nápomocný svojmu dieťaťu. Pevne pri ňom stáť, ale nič nerobiť zaňho. Nehundrať, keď večer zistíme, že treba vyfúkať vajíčko alebo za niečo môže či nemôže škola alebo ministerstvo. Hľadajme to dobré a pozitívne. Škola je nevyhnutná a potrebná a bude formovať osobnosť nášho dieťaťa na celý život. Rodičia sú pre dieťa absolútnym vzorom. Dôvera v dieťa je jeho perspektíva. Snažme sa vytvoriť pozitívnu bublinu, v ktorej dieťa žije, nech má z čoho čerpať keď vyrastie.
