Vážení rodičia, tento rok sme sa v škole nemohli stretnúť spolu rodičia, učitelia i zamestnanci na výrobu adventných vencov, ktoré nám počas nasledujúcich štyroch týždňov ako symbol adventného obdobia so štyrmi sviecami, budú pripomínať blížiace sa Vianoce.
Adventné vence si získali dôležité miesto v našich rodinách a sviece zapaľujeme aj v tomto, nazvem ho ťažkom, vírusom ohrozujúcom období. Blížia sa Vianoce a nikto z nás nevie, aké budú ďalšie dni. No vieme, že nebudú v škole spoločné vianočné besiedky, kde sme sa stretli, pozastavili v krátkosti predvianočných príprav a nebude ani Vianočná akadémia.
Požičala by som si slová slávneho amerického herca, otca 4 detí, režiséra, muža zaradeného v Amerike v rebríčku Najkrajších ľudí planéty- Denzela Woshingtona, držiteľa 2 Oskarov, ktoré mu priniesli obrovskú slávu v živote. Verejne sa hlási ku kresťanstvu a chodí aj prednášať študentom. Raz sa im priznal, že ešte ako mladý, no už známy herec prišiel za mamou a pýta sa jej, že či verila niekedy, že to všetko sa stane skutočnosťou.. Že sa stane známym a významným človekom... A viete čo mu mama povedala: „Chlapče prestaň! Ty naozaj veríš, že toto by si dokázal sám? Keby si vedel, koľko ľudí sa za teba modlilo... !“
Tak aj ja v tomto adventom čase vyprosujem pre nás všetkých-žiakov, zamestnancov a rodičov -modlime sa vzájomne za seba. Keď sa budeme vzájomne vnímať ako Božie deti, budeme spolu vedieť aj komunikovať, pracovať, vychádzať spolu, aj sa zabávať, aj si veriť, priať tomu druhému -či už úspech, zdravie, požehnanie do rodiny, pomáhať si, vykonávať svoju prácu na Slávu Boha a dôverovať si. Modlime sa, aby sme nestrácali ani v tomto náročnom období nádej, vieru a vedomie, že všetko bude na konci dobré.
Vyprosujem veľa požehnania do vašich rodín počas adventu.
